INTERVIEW - VÝROČIE KAPELY
OBEŽNÍK FANKLUBU SENZUSU K VÝROČIU KAPELY
1. Ako bude prebiehať príprava a oslava výročia kapely?
„Predstavujeme si to tak, že sa pozvú niektorí umelci, s ktorými sme predtým spolupracovali. Pozvú sa ľudia, ktorí pre Senzus urobili veľa . Nedá sa pozvať všetkých, lebo by oslava trvala aj niekoľko dní. Bude to hudobný program na štýl relácie Senzi Senzus, a pokrstí sa aj nové CD, ktoré dovtedy chceme vydať. Musíme sa tomu začať intenzívne venovať aby sme to stihli.“
2. Čo prezradíte fanúšikom k novému albumu?
„Výber miesta a dátum nahrávania je ešte v štádiu výberu. Jedno je jasné, že album bude na ľudovú nôtu. Prevažne by mal obsahovať regionálne pesničky , ktorých je ešte stále dosť, možno piesne zo Srbska od Slovenskej menšiny tam žijúcej a piesne z východu .“
3. Čo nám poviete k vzniku kapely?
„Po rozpade výbornej viacčlennej kapely Novum , v ktorej som hral , som si sadol k telefónu a začal obvolávať muzikantov aby som dal dokopy novú partiu. Dopracoval som sa ku klaviristovi Rómeovi Markovi zo Svätého Jura a na jeho odporúčanie som sa zoznámil s Dušanom Hergottom. V trojici sme cvičili repertoár , kým Dušan nedoviedol do kapely gitaristu Štefana Stehlíka, a to bol náš začiatok. O dva roky neskôr prišiel do kapely Igor. Názov skupiny som vybral zo slovníka cudzích slov – od slova „senzitívny“ (zmyselný).“
4. Čo bola Vaša najväčšia radosť a naopak, najväčšie sklamanie v celej Vašej histórii?
„Sklamalo? Jednoznačne najväčší smútok priniesol Dušanov odchod. Zatienilo to všetky naše sklamania. Najväčšia radosť je to, keď tisíce krát ľudia odchádzajú veselí z akcií.“
5. Prezradíte nám nejaké vtipné historky z nahrávania prvých videoklipov Svätojurský park a po rokoch Extra silná zábava?
„Bolo tam v prvom rade mnoho vtipných príhod.
Prvá – v hore sme nahrávali video k piesni Horela lipka horela a bolo tam vyše 10 cm lístia. Skákali sme pri ohni a báli sme sa, že tam tí ľudia zo štábu zapália les. Keď sme mali odísť, zistili sme, že v tom lístí niekto zo štábu stratil kľúče. Prehrabali sme celý les a nakoniec sme zistili, že kľúče boli omylom ukryté vo vrecku jedného z pracovníkov. Hrabali sme rukami ako myši a bez tých kľúčov by sme naozaj nemohli nahrávať ďalší videoklip. Pol dňa sme zabili hrabaním sa v lístí.“ Vtipne poznamenal.
„Druhá pikoška: Točili sme pesničku vo Svätom Júry na kostolnej veži vysokej 40 metrov. Najprv sa ide po schodoch, potom po rebríkoch. Keď sme videli tú výšku, každému nám trochu cvrklo a keď sme boli hore, okolo kostolnej veže bol taký múrik, po ktorom sme mali skákať a robiť opičky. Prirodzene som to odmietol kvôli našej bezpečnosti. Balkón okolo veži sa nám zdal nestabilný a my sme sa museli tváriť veselo .
Tretia príhoda s trpkou príchuťou bola pri pesničke Išla Marína do cintorína. Cintorín Dušan dôverne poznal a zhodou okolností tam bola vykopaná jama pre nejakého nebožtíka. Dušan bol úplne „vycpatý“ ako Marína. Bolo dohodnuté, že skočí do jamy ako sa to spievalo v texte. Splnil to, no v tej chvíli sa objavili pozostalí pri dome smútku a obviňovali nás z nesvätenia. My sme si to v tej chvíli neuvedomovali. Vynadali nám a my sme sa vyhovorili na režiséra. Ospravedlňovali sme sa ako sa dalo. Hneď sme sa pratali preč a videli sme , že si zapisovali naše ŠPZ. Nakoniec to nechali tak za čo im ďakujeme a žiaden prúser nebol.“
6. V ktorom štúdiu sa Vám najlepšie nahrávalo?
„Najkrajšie spomienky máme na nahrávanie albumu 30 promile v Slovenskom rozhlase. Dokopy sme mali tridsať promile, pretože nás tam bolo ako hadov. Nahrávalo sa to vo veľkom štúdiu rozhlasu, kde pôsobí filharmónia. Nepozývali sme typických spevákov, no vyberali sme takých, ktorí nespievajú falošne, aby si to zachovalo umeleckú hodnotu. Nakúpili sme množstvo občerstvenia, prestrelo sa. Zavolali sme harmonikára, virtuóza, pána Olšiaka, mali sme aj tamburínu, ozembuch, všelijaké fľašky, brnkátka. Všetci mali zoznam piesní a texty, boli sme v nálade. Medzitým technik rozmiestnil mikrofóny a tak sa točil celý album.“ Kapelník prezradil tieto informácie exkluzívne pre náš fanklub. No pre úplné vychutnanie eufórie CD 30 promile si album zaobstarajte.
7. Ročne internetový fanklub navštívi 1 000 nových fanúšikov. Čo by ste stálym ale i novým fanúšikom chceli odkázať do ďalšej tridsaťpäťročnice Senzusu?
„Toto je vážna vec. Keď sa dožijem sto rokov, o barlách prídem na koncert, alebo ma privezú. Chceme vydržať čo najdlhšie a jedno je isté – je to čím ďalej tým náročnejšie. Prehlbuje sa hranica medzi generáciami. Poznám mieru, kedy bude treba skončiť, aby to nestrácalo na dôstojnosti. Ale pokiaľ budeme ľudí zabávať, radi prídeme. Jednoznačne platí to isté pravidlo už roky. Ľudia nás musia volať, pretože inak neprídeme. Môžu nás kontaktovať a budeme radi, keď budeme ľudí baviť. Veríme, že nám naše hlasívky vydržia čo najdlhšie.“
8. Aké zlozvyky by ste prezradili na seba a na svojich kolegov?
„Na seba ale tiež na chlapcov neprezradím nič, pretože by nás potom žiadne baby nechceli.
Každý z nás má veľa zlozvykov.“
9. Ako stránku vyzbrojíme na oslavy?
.Mojou prestavou je, aby zveľaďovanie stránky www.senzisenzus.sk zobral do rúk webmaster fanklubu, aby na stránke kapely bolo viac fotografií , vídei a diskografia. Chceli by sme, aby tam bolo veľmi veľa vecí. Roboty je veľmi veľa a budem rád, keď budem môcť poveriť touto úlohou Mária Špilbergera, ktorý si na to vie vždy najsť dosť času – nie ako my. Budem rád, keď aj webfanklub bude úzko spolupracovať s fanklubom na facebooku, ktorý ma na starosti Lenka Odložilová z Moravy. Materiálu je dosť a určite by sme chceli na web umiestniť ďaleko viac vecí.“
(Keďže sa už onedlho stanem novým administrátorom webu SenziSenzus.sk, chcel by som od vás návrhy, čo by ste na stránke chceli mať okrem diskografie, fotiek, videí. Budem vďačný za každú pripomienku. Kontaktujte ma na emaili marspi321@gmail.com )
Ďakujem Paľkovi za príjemný rozhovor a celému Senzusu želám milióny úspechov a nech tá druhá 35 ročnica je ešte a ešte lepšia a zábavnejšia.
